77

Polesný. Už ten reku, Máco, dojel (dojedl), keď stě mu taký olovený motúz cez zuby pretiahli.

Jano Koncošovie(k pelešnému). Eh ale je to záhybel, vaša milosť! Oh len má tak napínalo, ako som počul (slyšel): durk! durk! — jedno za druhým. A veď to aj šlo, len tak vřely tie zápače.

Polesný. Nuž akože preca bolo, Martině?

Martin. Nuž akože bolo, vaša milosť! Já tam sedím konec takýho klatá, popod takým smrečkom, a už má aj věru driemoty začaly preberať, čvo to vše počujem honcov a vše zasa nič.

Stef. Dančiarovie. Ah veď to aj glho bolo, čím smo sa z tých srazov vykrútili.

Martin. Hiba ti raz počujem, ako keby volačo zašúsťalo; vytrčím sa ponad klát, a uon(on) ti už míhá popod takú vyskyd proti mně. No len, reku, pod! Ale má on hned opáčil (spatřil), postál a ako by sa mi bokom obrátil. No len, reku, počkaj, a tie časy pritisněm k líců a na milého medvěďa — škrk!

Cibra. No veď stě mu kupili krpčoke (krpce)! Aby skameněl!

Martin. Nědajbože! Ako to škrknutie počul, vrhol sa odo mňa, ako by ho placol, a tie časy Jano Koncošovie bac a starý Kondáš durk!

Máco. Veď mu Jano zaprášil!

Polesný. Tak je, na prvom strelcovi všetko záleží, ak ho prvý dobré nětrafí, už mu druhý málo urobí.

Horár. Kdeže si ho zadržal, Jano?

Jano. Rovno na komoru, aj hněď tam na oba boke kru vybryzgla.

Starý Kondašov. A toto je, ľa, muoj šúst, vaša milosť! Tu mu prešla gula cez šiju.

Kuba Tomajov. Ej už je toto mamuna, keď on taký dobitý eště mohol tak chlapov miesiť.

Tafira. Ej veď sa mi závidělo(zdálo), vaša milosť, že má tito budu brániť, veď nás tam bolo peť či šesť na tej odrážke. Tu ti medveď valí proti nám, a tito — pod přec! — Ani som ništ nevěděl, chima keď mňa mal, a to mně vertě, tak mi sekeru z hrsti vylúčil, len tak zahvízdala — a mna vpoly za pasy!

Horár. A či stě někričali ako zajac, keď ho pes chytí?

Tafira. Ba ozdaj (jisté) ti vo večšom strachu bolí, čvo sa na nás dívali, ako já. Veď som ani němal času báť sa.

Potom kedy tedy přiskočí Maco švagor zozadku a medvěda obuchom bac po ladvoch(ledvinách)!

Máco. Nuž já som sa veru osmelil. Majtě sa — reku — chlapi! Bysťužebohu prabohu! Ľaľa — sedem ti bohov do matěri, či necháme chlapa zahubiť — ništ. Ako som sa já ovalil tým obuchom, pustil švagra a mna chvat za nohu.

Tu zase švagor mik ho po zadku, a vše, čvo jednyho popustil, druhý po zadku ho bil.

Jano Koncošovie. Ej bola to bursa medvedia!

Cibra. Ani gajdoša vám treba něbolo, sak to boly hodné gajdy, keď vám u uší mačko reval!

Tomáš Ryzankovie. Viděl som já tu miešaninu zdaleka, ale som sa bál stiahnuť, že z týchto dakotryho obkaličím.

Tak já k nim a tu som au rúrou do boku zaprel a hned bolo po ňom.

Polesný. A či vás pošpintal (poranil) volaktorýho?

Tafira. Mna ništ, hiba aú obránku odtrhol.

Máco. A mňa hiba cez opasok jedným zubom štrajchol.

Pacera. Eh veď ani němal stihu hlbšie začierať, keď stě mu vše zo zadku voške treli.

Kondáš. Na moj' dušu, by vás ten bol naučil po kostole hvízdať, nach by mu já nebol mojími cány klovy vyšparchal.

Horár. Nuž Kuba, či sté vy bolí voľakedy v takom páci?

Kuba. Jaj pán horár, keby vám chcel rozprávať, takto by vám vlasy hore dubkom vstávaly!

Horár. Eh co tam po vašom cigánstve, veď vieme, že viac cigáníte, ako pravdu hovorítě.

Polesný. No už sme sa len dosť nabesedovali. Bertě, chlapci, toho medveďa. Poďme.

***

Počátkem měsíce října jdou handělčané zase do lesů na popravky; to jest opravovat a vyčisťovat od kamení, ráždí,