28

jiskry vzprchú z črnú ščítú.

Spytibor Srpoše sěče,

Srpoš v chladnú zemiu pade.

I oba sta unavena,

oba z dráhy vystúpista.

Zevzně hlahol trúb i kotlóv.

I káže kněz zemanóm svým

„Kto chtie třetí na sědánie,

by Ludiše stanovila.”

Kněžna na Lubora káže,

Lubor Bolemíra zývá.

Vsedasta oba na koně,

vzesta dřevce ostrú hrotú,

ruče v ohradu sě hnasta,

protiv sobě zamieřista,

srazista sě oščepoma:

Bolemír sě s koně koti,

ščít mu daleko zaletě;

otnesú jej chlapi z dráhy.

Zezvně hlahol trúb i kotlóv.

Lubor na Ruboše zývá:

Ruboš ruče na kóň vzkočí,

prudko na Lubora žene;

Lubor kopie mečem přětě,

křepce v helm mu vrazi ránu;

Ruboš vazem s koně spade;

otnesú jej chlapi z dráhy.

Vzezní hlahol trúb i kotlóv.

Lubor na zemany zývá:

„Kto sě chtějú se mnú bíti,

těm v ohradu sěmo jeti!"

I by hovor mezi pány,

Lubor na ohradě ždáše.

Vytče Sdieslav dlúhé dřěvce,

i na dřěvci tuří hlava;

vzskoči na oř jarobujný,

hrdivými slovy vece:

„Praděd (mój) zbi diva tura,

otčík zahna Němcev sbory;