tamo v dúbravu;
tam s cesty skála bohóm zmilená,
na jeje vrsě obětuj bohóm,
bohóm svým spásám,
za vícestvie v zadech, za vícestvie v předě.
Neže sě poznaje, že slunce pokroči na tvrdosti nebes, stúpíš tamo na miesto;
a neže slunce postúpí vterým krokem
i krokem třetiem nad vršiny lesné,
dojdú voje tamo, kdě oběť tvoje pověje v slúpech dýmu; i pokoří sě vsě vojska tudy jdúce."
I vsěde Vojmír na rúčie koně,
proletě lesy jeleniem skokem
tamo v dúbravu, na dráhu k skálě;
na vrsě skály zanieti oběť
bohóm svým spásám,
za vícestvie v zadech, za vícestvie v přědě.
Jim obětova kravicu bujnú,
srst červená po nie sě lsknieše;
jalóvku siu kúpi od pastuchy
v úvalě tam u vysokej trávě,
dada za niu kóň i s uzdú.
Plápoláše oběť;
i blížíše sě voj k úvalu
i z úvala vzhóru v dúbravu.
Voji, ozvučeni hlukem,
jdú po jednom, oružie nesúce.
Prokni jda kol oběti bohóm slávu hlásáše, i zacházeje, zezvuče nemeškáše.
I kehdy docházeše posleda vojev,
vzkoči Vojmír na svój rúčí komoň,
tučné kýty i plece naloži šesti jezdcem za voji.
I jdieše vojsko vsěmi kroky slunce
až po polednie slunce;
Tamo na rovni očekáváše je vojivný Vlaslav.
Ot lesa k lesu stáše jeho síla,
síla stáše pětkrát věcšie Pražan.
Jako z mračen z niej vznikáše jeket,
lánie psóv přěmnoha mnostvie.