18

Dievky tu koňóv podpěchu

a svá lučiščě napěchu.

Jakž na Ctirada vynikú,

hlasem vysokým na ně křikú.

Dřieve než mužie k koňóm dospěchu, a’ž je jako ptáky jechu.

Inhed všecky liudi zbichu,

Ctirada přěd Vyšehradem na kolo vzbichu.

Črtie sě tej věci smějú,

i dnes tomu miestu Šárka dějú.

XIV.

(Nadpisu není.)

Tak zbychu toho Ctirada.

Naleze to dievčie rada,

by všiú zemiú Vlasta vládla,

mužie drželi sě rádla.

Vlasta sě v zemiu uváza,

na dievkách práva potáza.

Dievky jiej to právo dachu,

inhed po všiej zemi poslachu,

řkúc: „Který-ť sě pacholík narodí, ať sě viec k boju nehodí,

pravý palec mu urúbiti,

a pravé oko vylúpiti,

by meče nemohl držěti

a za ščítem nemohl by viděti.“

Někdy témuž sú pohani od židóv chtěli, snad sú byly to dievky uslyšěly.

Ač sú to samy zamyslily,

znamenie jesť, že-ť sú múdré byly.

Opěť Vlasta tomu z práva chtěla, to všiej zemi vzpověděla,

by dievka toho za muž jměla,

kterémuž by sama chtěla;

u dvora by žena byla,

muže v dielo porobila.

S tiem právem svú milosť Vlasta všem vzpověděla a mír v zemi zapověděla.

O mužskej lsti proti dievkám.